„V Libérii sa práve nachádzame uprostred obdobia dažďov a miestni sú pohrúžení do poľnohospodárskych prác. Ako každý rok, aj tentoraz je jednou z najväčších hrozieb pre tunajších mužov, ženy a najmä deti malária. Tento rok musíme navyše okrem malárie čeliť aj pandémii koronavírusu,“ píše kňaz a misionár Walter Maccalli z farnosti sv. Jána Máriu Vianneya v meste Foya.
„Počas uplynulých dní tu pribudlo okolo desať nových prípadov vrátane hlavného kňaza Letničnej cirkvi (najväčšej cirkvi v meste). Hlavná nemocnica je prakticky zatvorená a niekoľko lekárov a sestier ktorí sa dostali do kontaktu s nakazenými, sa nachádza v karanténe. Autority nám však povolili postupné obnovenie liturgických slávení v našich kostoloch. Uvedomujeme si, že nebezpečenstvo pretrváva a snažíme sa v maximálnej miere dodržiavať bezpečnostné opatrenia, aby sme nespôsobili nárast počtu nových prípadov. Na budúcu nedeľu plánujeme prvé zasadnutie farskej pastoračnej rady a následne začneme znova navštevovať kresťanské komunity v priľahlých dedinách a filiálkach našej farnosti. Tu v centre farnosti vo Foye medzitým pokračujeme v pastoračnej práci s tunajšími veriacimi. Vďaka ich štedrým príspevkom budeme môcť v priebehu budúceho týždňa distribuovať 150 balíkov ryže pre chudobné rodiny v okolí.
Napriek tomu, že na misiách slúžim už mnoho rokov, ľudské utrpenie – napríklad to, ktorého svedkami sme v posledných dňoch – mnou vždy silno pohne. Hovorím o mladom napoly ochrnutom mužovi, o ktorého sa stará jeho stará mama, ale nemôže si dovoliť nakŕmiť ho viackrát ako raz za deň. Hovorím o chorom dievčatku, ktoré je celé roky uväznené v zablatenej starej izbe, o starých ľuďoch, ktorých opustili vlastné deti a sú odkázaní žobrať, o mladých mentálne postihnutých, ktorí sa potulujú po meste a nikto si ich nevšíma. Čo iné, ak nie toto, by malo byť pre nás hnacím motorom k modlitbe a skutkom milosrdenstva – súcit, ktorý mal Ježiš pre svojich opustených.“
FIDES – tlačová agentúra Pápežských misijných diel, Preklad: Dominika Salanciová FOTO: archív PMD