Butkov: KRISTUS, SVETLO SVETA!

Požehnanú Veľkú noc!

Pandémia upozornila na ďalšie typy chorôb, ktoré tu boli už predtým: chýbajúce bratstvo a bariéry, ktoré oddeľujú bohatých a chudobných. Zatiaľčo niektorí majú prístup k najkvalitnejšiemu vzdelaniu, iní nemajú ani školskú učebnicu. Kým niektorí sa chodia liečiť do tých najlepších nemocníc, ďalší nemajú prístup ani len k paracetamolu. Covid-19 k zlepšeniu situácie určite neprispel: zamyslime sa nad najjednoduchšími sanitárnymi opatreniami akými sú umývanie rúk a možnosť samostatného bývania.

V mnohých častiach sveta ľudia nemajú prístup k vode a 6-7 členné rodiny žijú v stiesnených životných podmienkach. Pandémia poukázala na nesprávne stanovené priority ľudstva „je nedostatok masiek, ale financie na zbrane a ďalšie vojnové nástroje nechýbajú,“ povedal kardinál Luis Antonio Tagle, prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, počas webinára „Dotknúť sa rán sveta. Viera v čase Pandémie,“ ktorý zorganizovali Františkánsky Festival, misijné vydavateľstvo Editorial Misionera Italiana a františkánsky inštitút Antoniano de Bologna.

Kardinál Tagle v ňom hovoril o ranách dneška a ako sa na ne pozerať s nádejou a perspektívou: „Veľa rôznych zranení máme z našich nesprávnych rozhodnutí, ktoré sme si sami spôsobili. Ďalšie prišli zvonku od iných ľudí, alebo ich zapríčinili ľahostajne a nerovnoprávne nastavené systémy a štruktúry. Rád by som sa vrátil k 27. marcu minulého roka na prázdne Námestie sv. Petra. Počas krásnej modlitby nám Svätý Otec ponúkol veľký dar viery a pripomenul, že vtelenie Ježiša Krista predstavuje Božiu blízkosť pri všetkých, ktorí trpia. Nikto nekráča sám, nikto netrpí sám, nikto sám neumiera. Ježiš Kristus je liekom. Rodia sa v ňom rany lásky: dobrovoľníci, zdravotné a rehoľné sestry, biskupi, laici, ktorí boli a sú ochotní vstupovať na nebezpečné miesta, kde sa môžu infikovať. Ukazujú, že sú ochotní byť ranení láskou a solidaritou. Keď niekto miluje, je ochotný aj prijať zranenia.“

Ako poznamenal kardinál Tagle, hneď po modlitbe 27. marca 2020, zvolal pápež František pracovnú skupinu, aby tak reagoval na potreby najchudobnejších krajín a naplánoval budúcnosť blízkosti po Covide: „Kongregácia pre evanjelizáciu národov, Charita, Dikastérium pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju a ďalšie súčasti Cirkvi boli pozvaní k tomu, aby každý z nich prispel svojím dielom. Naše Dikastérium pre evanjelizáciu národov okrem iného pomáha miestnym cirkvám najmä s takzvanými inštitucionálnymi potrebami, ako sú zabezpečovanie stravy, zdravotnej starostlivosti a základných životných potrieb v misijných krajinách. Charite je zasa zverená misia vzdelávania a odbornej prípravy miestnych komunít, aby boli pripravení čeliť pandémii a tiež pomoc komunitám byť menej závislými na svojej vláde.“

Kardinál Tagle uviedol, že v misii Cirkvi, ktorá presahuje pandemickú pohotovosť, je potrebné dôveryhodným spôsobom reagovať na rastúcu sekularizáciu spojenú s globalizáciou, „ktorá nie je len ekonomickým, ale aj kultúrnym faktom,“ hovorí kardinál. „Nemôžeme sa obrniť štítmi a postaviť zábrany, aby sme ľudí ochránili pred šírením týchto myšlienok. Nie je to problém, skôr výzva, ktorá nás má viesť k tomu, aby sme si svoju vieru vážili.“ Na záver v odpovedi na otázku, týkajúcu sa dohody medzi Svätou stolicou a Čínou, kardinál Tagle povedal: „V otázke Číny som optimistický. Viem, že náš pápež sv. Ján Pavol II. sníval o návšteve tejto krajiny a som si istý, že podobný sen má aj pápež František. Dúfame, že dohoda medzi Čínou a Svätou stolicou, hoci obmedzená a nedokonalá, by otvorila dvere tejto možnosti. Diplomacia s Ázijčanmi je často prekvapujúca. Ak nečakáme otvorené dvere, otvoria sa okná.“

Agenzia Fides – Pápežské misijné diela

Preklad: Lenka Balková

Pane Ježišu, s dôverou v tvoje milosrdenstvo myslíme v tejto chvíli na našich trpiacich bratov a sestry v severnej Etiópii.

Pripoj k svojmu utrpeniu na kríži ich fyzické i duševné bolesti, stratu dôstojnosti, nespravodlivosť, bezmocnosť, ktoré zakusujú v brutálnej vojne. Pane Ježišu, toľkokrát nás povzbudzuješ „Nebojte sa!“, posilňuj týchto našich bratov a sestry svojou blízkosťou v ich nevýslovnom strachu, úzkosti a zármutku zo straty blízkych, zo straty mieru.

Pane Ježišu, ty si svojím zmŕtvychvstaním raz a navždy premohol Zlo, posilňuj ich svojou veľkonočnou nádejou a láskou.

Pane Ježišu, ty si Cesta, Pravda a Život, ochraňuj svojou mocnou rukou tisícky nevinných na úteku a milióny Etiópčanov, ktorí sa ocitli v humanitárnej katastrofe.

Pane Ježišu, ty, ktorý si osobitne prítomný v každom trpiacom, požehnávaj tých, ktorí pomáhajú obetiam vojny v Etiópii a hľadajú cesty k pokoju. Prosíme ťa o to na príhovor Panny Márie, Kráľovnej pokoja, Kráľovnej rodín, našej súcitnej Matky.Amen

Z etiópskeho regiónu Tigraj, kde od novembra zúri vojna medzi etiópskymi ozbrojenými silami a jednotkami Ľudového oslobodzovacieho frontu (TPLF), prichádza len málo správ.

Saleziáni don Bosca, ktorí tam pracujú, opisujú dramatickú humanitárnu situáciu takto: „Od vypuknutia vojny 4. novembra 2020 zahynulo už veľa ľudí. Prišli o svoj majetok aj domov. Tisíce utekajú pred bombami a streľbou. Sú z nich utečenci a presídlenci vo vlastnej krajine. Ako bohatí, tak aj chudobní postávajú pred našimi dvermi každý deň a prosia o jedlo, aby prežili,“ uvádza pre agentúru News Agency salezián Don Bosca.

„V ten večer, 20. novembra 2020 (keď boje zasiahli mesto Adua), na zemi ležalo veľa tiel bez známok života a zranení sa pokúšali uniknúť vojne. Posledné mesiace sú temné, lebo už dva mesiace tu ľuďom chýbajú elektrické siete, dodávky vody, komunikácie atď. 

Ďakujeme Bohu za to, že v našom areáli máme studňu, z ktorej vďaka generátoru môžu od skorého rána prichádzať tisíce ľudí načerpať si vodu,“ toľko saleziáni don Bosca o vývoji situácie.

Misionárske organizácie robia všetko, čo je v ich silách, aby pomohli vnútorne presídleným osobám, ktoré ‚utiekli do Aduy zo vzdialených miest ako Setit Humera, Kafta Humera, Mereb a Segede‘. 

Presídlencov prijímajú v minimálne 5 centrách zvlášť Misionárky lásky (MC) a Dcéry Márie pomocnice kresťanov (FMA). Sestry a rehoľníci saleziánov don Bosca medzi nimi roznášajú jedlo. Okolo 2 200 až 2 600 ľudí dostane každý deň sendvič. Saleziáni tiež presídlencom poskytujú rôzne ďalšie potrebné zásoby a prosia o finančnú pomoc. Vojna vyvolala veľkú humanitárnu krízu, ktorá postihla najmenej 4,5 milióna ľudí. Celkovo ide o vyše 2 milióny vnútorne presídlených osôb a desaťtisíce utečencov, ktorí hľadajú útočisko v susednom Sudáne. Konflikt by sa mohol rozšíriť aj do iných oblastí Etiópie a susedných štátov Eritrea a Sudán, čo by spôsobilo humanitárnu krízu ešte dramatickejších rozmerov.

Medzičasom, organizácia Lekári bez hraníc odsúdila úmyselné ničenie a rabovanie zdravotných stredísk v Tigraji. Vo svojom vyhlásení pre agentúru Agenzia Fides uvádzajú, že „zo 106 zdravotníckych zariadení, ktoré tímy Lekárov bez hraníc v období od polovice decembra do začiatku marca navštívili, bolo takmer 70% z nich vyplienených a viac ako 30% poškodených. Len 13% zariadení mohlo fungovať normálne“.

(L.M.) (Agenzia Fides)

Preklad: Lenka Balková

Marcovou evanjelizačnou témou apoštolátu modlitby pápeža Františka je sviatosť zmierenia: „Aby sme s obnovenou hĺbkou prežívali sviatosť zmierenia a aby sme v nej okúsili bezhraničné Božie milosrdenstvo.“

Pastoračnú starostlivosť sviatosti zmierenia v oblasti Umphang, ktorá sa nachádza v thajsko-mjanmarskom pohraničí, vysluhuje xaverský misionár, otec Alessio Crippa, s cieľom šíriť misionársku činnosť. Územie, ktoré spája dva národy, obývajú Karenovia, jedni z hlavných etnických skupín Mjanmarska. 

Sedemdesiat rokov dlhý Karensko-barmský konflikt hlboko zasiahol miestnu spoločnosť. Obete násilia a karenské rodiny nachádzajú útočisko v blízkosti hraníc s Thajskom v deviatich Centrách pre utečencov a žiadateľov o azyl. Otec Crippa so spolubratmi v nich ponúka duchovnú starostlivosť, ktorú ľudia nesmierne potrebujú. Ľudia túžia po niekom, kto by ich vypočul, venoval im čas a komu by sa bez obáv mohli zdôveriť. „Dôveru určite nachádzajú, keď ich počúvame pri sviatosti zmierenia, nakoľko nejde len o akékoľvek počúvanie. Hoci sa pastoračná služba dostane iba k niekoľkým prítomným katolíkom v tábore, s ostatnými tiež môžeme hovoriť o dialógu zmierenia. V obidvoch prípadoch je podstatným prvkom súcit. Opatrne nahliadneme do minulosti a života druhého. Sviatosť zmierenia na toto posvätné miesto novým spôsobom vstupuje a cez posväcujúce pôsobenie milosti aj uzdravuje,“ vysvetľuje otec Crippa.

„Duch robí z kajúcnika nového človeka a pristúpenie k sviatosti je tak miestom znovuzrodenia. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že ľudia sú schopní pozrieť sa na svoju bolestnú minulosť z nového uhla pohľadu. Vnukne im to Duch a vďaka tomu vidia veci tak, ako sa na nich pozerá Boh. Človek sa potom môže postaviť na nohy a vykročiť s vedomím, že jeho rany sú uzdravené. Je priam neuveriteľné pozorovať správanie ľudí, ktorí sa v minulosti stretli s Otcovým milosrdenstvom. Stanú sa príkladom pre všetkých, sú sprostredkovateľmi zmierenia a bezpečným útočiskom pre iných utečencov s podobným príbehom.

Možnosť prístupu k sviatosti zmierenia alebo poskytnutie duchovnej starostlivosti zmierenia nekresťanom je konkrétny spôsob, akým Boží Duch koná, zvlášť v perifériách, medzi marginalizovanými, vylúčenými ľuďmi a utečencami. Sú z nich obľúbené deti Boha, ktorý za nás zomrel na kríži a vstal z mŕtvych. Pri sledovaní utečencov vidím na ich tvárach rany vzkrieseného Krista, ktoré sa v premenenom novom tele stávajú zdrojom milosti pre všetkých. Ako misionár sa stretávam so skutočnosťou, ktorá ma zarmucuje. No títo zranení ľudia sú misionármi viac než ja, lebo v utečeneckom tábore, v ktorom sú, ponúkajú útechu a zmierenie mnohým ďalším.“

zdroj: ppoomm.va

preklad: Lenka Balková

Katolícky biskup z Adigratu, Tesfaselassie Medhin, apeluje na národné a medzinárodné spoločenstvo, aby neodhliadali od brutálnej vojny v etiópskom regióne Tigray. „Deje sa tu humanitárna katastrofa, zabíjanie musí skončiť.“, varuje v rozhovore pre Pápežské misijné diela v Nemecku (MISSIO) Mníchov.

Naliehavo je nevyhnutná podpora liekov a potravín, ktorých distribúcia musí byť možná vo všetkých dedinách a regiónoch Tigray. „Musí byť umožnený prístup medzinárodným mimovládnym organizáciám, aby sa verejnosť mohla dozvedieť pravdu o ďaleko siahajúcom ničení, sexuálnom násilí a o obrovskej núdzi ľudí,“ pokračuje.

„Nachádzame sa v zlej situácii.“

Boje sa nezmenšili ani v piatom mesiaci, informoval biskup. Civilisti boli zabití na mnohých miestach v Tigray, ktoré okupujú armády Etiópie a Eritrey. Okrem toho sa používajú drony. „Nachádzame sa v zúfalej situácii.“, uviedol dlhoročný projektový partner pre Missio Mníchov. Žiada: „Eritrejská armáda musí byť stiahnutá.“

Prvé pomocné dodávky dorazili, zatiaľ však iba na niekoľko miest pozdĺž veľkých a prístupných ciest, uvádza biskup Tesfaselassie Medhin. V mene komunít ďakuje organizáciám, ktoré sa starajú o koordináciu a starajú sa o zásobovanie. 80 percent oblasti je však neprístupných kvôli prebiehajúcim bojom a blokovaniu ciest.

Žiadny kontakt s mnohými farnosťami

Sám biskup nebol v kontakte s farnosťami tri mesiace od konca októbra. Iba nedávno sa mu podarilo skontaktovať niekoľko dedín, stále však nie je možné vymieňať si správy so šiestimi farnosťami. „Z ďalších troch staníc v diecéze na západ od Tigray sme sa dozvedeli, že boli vyplienené a zničené. Nemôžeme sa však k nikomu dostať a nemôžeme posúdiť rozsah škody.“, hovorí.

Žiadosti o pomoc prichádzajú z iných farností. Farnosť mesta Adua požiadala o podporu, pretože už nemá dostatok jedla pre asi 35 000 vnútorne vysídlených osôb, ktoré utiekli pred zúrivými bojmi a vraždami na západe a z niektorých vnútorných častí Tigray.

Podľa biskupa Tesfaselassie Medhin utieklo z pohraničných oblastí na západe do Sudánu viac ako 60 000 ďalších ľudí, ktorí tam hľadajú ochranu. Všeobecne je ťažké zásobovať obyvateľov Tigray, pretože na väčšine miest došlo k zničeniu elektrického vedienia a väčšina bánk je stále zatvorená.

Biskup Tesfaselassie ďakuje z celého srdca všetkým ľuďom, ktorí pri ňom a jeho ľuďoch stoja v tejto hroznej situácii, prostredníctvom modlitieb a praktickej pomoci. On a jeho komunita sa modlili, aby aj Európa prežila koronovú pandémiu a jej následky.

Správy o masakroch

Konflikt medzi vládou v Addis Abebe a Tigrajskou ľudovou oslobodeneckou frontou (TPLF), ktorý mal v Etiópii dlho vplyv, sa začiatkom novembra vojensky vyhrotil. Odvtedy bol Tigray prakticky odrezaný od vonkajšieho sveta. Stále neexistuje pripojenie na internet a telefónne hovory sú opäť možné od nedávna. Odvtedy sa čoraz viac objavujú správy o masakroch civilistov v regióne, kde žije okolo šesť miliónov ľudí. Podľa organizácie Amnesty International eritrejská armáda údajne koncom novembra zabila v meste Aksum stovky ľudí, vrátane mnohých žien. OSN odhaduje, že 4,5 milióna ľudí je závislých od humanitárnej pomoci.

Etiópsky biskup Tesfaselassie Medhin zavítal na Slovensko na pozvanie DOBREJ NOVINY v roku 2017. Na obrázkoch je stretnutie a požehnanie v Pruskom.

Počas svätej omše na Popolcovú stredu bola v Kaplnke svetla požehnaná ikona milostivého kríža, ktorý písala metodička Pápežských misijných diel na Slovensku, Mária Buláková. Originál kríža objavil svätý František v kostole svätého Damiána. Pod krížom sa začalo obrátenie svätého Františka a tento kríž ho sprevádzal po celý život. Svätý František sa naň pozeral, keď začul Ježišov hlas: „Choď a oprav môj dom!“
V tento deň zároveň začala aktivita PMD – domáca pobožnosť poklony kríža. Kópie kríža s modlitbami svätého Františka boli zaslané do takmer 22 000 domácností na Slovensku. Súčasťou je aj podrobný popis ikony damiánskeho kríža. Kríž pozýva domácnosti k obnove vnútorných chrámov a rodín. Ikona je prežiarená láskou a radostným posolstvom. Nijaká postava pod krížom na ikone netrpí. Týmto spôsobom bola predstavená podstatná skutočnosť Ježišovej smrti, ktorej ovocím je pokoj, viera a láska.
Pohľad Ježiš na kríži si získal svätého Františka a určite chce získať ľudí, aby vstúpili do nového života.

Vatikán (Agenzia Fides) – „Svätý Otec si v Posolstve k Svetovému dňu misií 2021 zvolil úryvok z knihy Skutkov apoštolov, pretože spája poslanie a skúsenosť človeka s Kristovým milosrdenstvom. Chce nám povedať, že nie je žiaden rozdiel ani rozpor medzi tým, čomu hovoríme duchovno a apoštolská práca,“ povedal kardinál Luis Antonio Tagle, prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov v rozhovore pre agentúru Agenzia Fides v komentári k Posolstvu k Svetovému dňu misií 2021. Posolstvo vydala Svätá stolica pod názvom „Lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli“ (Sk 4, 20). „Duchovno, vysvetľuje kardinál, znamená mať hlbokú skúsenosť s milosrdnou Božou láskou, ktorá nám bola darovaná v Ježišovi Kristovi. V dokumente Gaudium et Spes sa dočítame, že Ježiš Kristus nás miluje tak, že sa stal jedným z nás, naším bratom. Prijal naše slabosti, práce a sny, naše radosti a nádeje. A ako pripomína pápež František, keď je človek milovaný a prežíva lásku, ako to bolo aj u apoštolov, nemôže si ju nechať len pre seba, ale túži sa o ňu podeliť. Je to krásna a vzácna skutočnosť, a tak sa stáva poslaním.“

Prefekt pokračuje: „Misie sú preto úzko prepojené s Kristovou láskou. Nie je to zamestnanie ani ľudské dielo, ktoré sa niekedy dokonca stáva ťažkou úlohou a záťažou. Misia pramení z vďačnosti. Je to poďakovanie za lásku, ktorú sme dostali od Boha. 

Keď vieme, že nás Boh má vo svojom náručí a sme obklopení jeho láskou, chceme sa o ňu podeliť zvlášť s tými, ktorí sa cítia byť nemilovaní, sú osamelí a odmietaní, žijú na okraji spoločnosti. My, ktorí sme zažili Božiu lásku, počuli sme a prijali evanjelium lásky, ju túžime rozdávať blížnym so srdcom prekypujúcim vďačnosťou.“

Ďalší aspekt, ktorého sa pápež František v Posolstve dotkol, je súcit: „Kardinál Tagle poznamenáva, že jedným zo spôsobov, ako zranenému ľudstvu v dnešných náročných časoch ukázať tvár Božej lásky, je svojím súcitom.

Na ohlasovanie evanjelia dnes potrebujeme jazyk, ktorému budú ľudia rozumieť, a to je jazyk milosrdenstva a súcitu. Aj takto sa môžeme podeliť s Božou láskou. Už pred pandémiou boli ľudia krehkí, marginalizovaní a zraniteľní. Ich situácia sa dnes ešte zhoršila. Z tohto dôvodu ich v rozhovore, svojím životom, prítomnosťou a Kristovým súcitom utešujeme a dávame im novú nádej. Pápež nás vo svojom posolstve pozýva, aby sme boli „misionármi nádeje“ vo svete, ktorý tak veľmi potrebuje láskavosť, pohostinnosť, milosrdenstvo a bratstvo. Naším poslaním je robiť úplne všetko v duchu Eucharistie. Znamená to neustále vzdávať vďaky Bohu a konať skutky v mene Pána Ježiša Krista. On je najväčším darom, ktorý sme dostali a prináša nám ovocie. My sami sme ovocím jeho Ducha a jeho prítomnosti. Prinášajme svetu tento neoceniteľný dar jeho lásky.“

Napokon prefekt Kongregácie pre šírenie viery v rozhovore pre Fides pripomína hodnotu misie ad gentes (misie národom) a tých, ktorí vydávajú vlastný život, aby misiu uskutočnili: „Misionári sú ľudia, ktorí zanechajú svoje istoty, pohodlie, a nesú Božiu lásku do celého sveta medzi najchudobnejších, najviac znevýhodnených ľudí. Idú za trpiacimi a núdznymi a svojím životom svedčia o tom, že Boh je láska, miluje a dáva sa každému stvoreniu. Misionári sú tí, ktorí si ako apoštoli nemôžu nechať lásku, ktorú zažili, pre seba. To Duch ich posiela do všetkých končín sveta, aby ju zvestovali a ponúkali tým, ktorí ju najviac potrebujú. Vysiela ich tam, kde je utrpenie, zúfalstvo, kde ešte nespoznali a nezakúsili nesmiernu lásku Krista. Dnes, keď celý svet prechádza zložitými výzvami, akou je aj pandémia, pokračuje Kristovo poslanie cez každého z nás. A tam, kde je to najviac potrebné, pomáhajú misionári, pripravení potešovať zranené srdcia v mene Ježiša Krista.“ 

(PA) (Agenzia Fides, 29.01.2021) Preklad: Lenka Balková, FOTO: archív PMD

Pápežské misijné dielo detí POMÁHAME v 2 800 projektoch.

napr. v GHANE

Nazaretský domov pre Božie deti v Ghane poskytuje útočisko deťom so zdravotným postihnutím. Takéto deti sa totiž v meste stávajú obeťami obvinenia z čarodejníctva. Nazaretský dom v Ghane je jedným z projektov, ktoré podporuje Pápežské misijné dielo detí. Doteraz sa v ňom podarilo zachrániť 80 detí.